fbpx
Európa mieri k uhlíkovej neutralite. Slovensku môže k nižším emisiám pomôcť aj geotermálna energia

Médiá

Posted On: 28. októbra 2020

Európa mieri k uhlíkovej neutralite. Slovensku môže k nižším emisiám pomôcť aj geotermálna energia

Postupné nahrádzanie fosílnych palív obnoviteľnými zdrojmi energie je trend vo všetkých vyspelých krajinách. Tento prístup od členských štátov vyžaduje aj Európska únia, ktorá najnovšie sprísňuje pravidlá týkajúce sa vypúšťania emisií. Na ceste k ekologickejšej produkcii tepla a elektriny môže na Slovensku zohrať významnú úlohu geotermálna energia, ktorú zatiaľ využívame v minimálnej miere.

Európska komisia predstavila minulý týždeň plán znížiť emisie skleníkových plynov v EÚ do roku 2030 aspoň o 55 %
 v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Zámer má pomôcť dosiahnuť klimatickú neutrálnosť na kontinente do roku 2050, s čím počíta aj Európska zelená dohoda (European Green Deal).

Únia zároveň prichádza s pravidlami pre nový mechanizmus financovania energie z obnoviteľných zdrojov s cieľom uľahčiť členským štátom spoluprácu pri financovaní projektov v tejto oblasti. Najväčším zdrojom emisií skleníkových plynov v EÚ sú totiž emisie CO2 zo spaľovania fosílnych palív (uhlie, zemný plyn, ropa), na ktoré sa vo svojom energetickom mixe spolieha aj Slovensko. Nahrádzanie týchto palív obnoviteľnými zdrojmi energie je dlhodobý cieľ, ktorý si stanovili krajiny EÚ. Podľa aktuálnej smernice by do roku 2030 malo z obnoviteľných zdrojov pochádzať
32 percent využívanej energie (namiesto súčasných 19 percent).

Pri využívaní obnoviteľných zdrojov energie sa často hovorí o slnečnej či veternej energii, no menej o geotermálnej energii. Tá má pritom aj v prípade Slovenska značný potenciál – krajina sa nachádza z veľkej časti na horninovom podloží, ktoré získavaniu „energie zo zeme“ praje, pretože má vysoký tepelný (geotermický) gradient. Ten indikuje nárast teploty pod povrchom zeme vo vzťahu k hĺbke. Na Slovensku dosahuje tepelný gradient 38 stupňov Celzia na kilometer oproti celosvetovému priemeru, ktorý je 30 stupňov Celzia na kilometer.

„V niektorých oblastiach je to aj 45 stupňov Celzia. Inak povedané, na čerpanie horúcej vody z útrob zeme netreba vŕtať až tak hlboko. Doterajší prieskum potvrdil, že na Slovensku máme viacero takýchto lokalít,“ hovorí Michal Mašek zo spoločnosti PW Energy, a.s., ktorá sa zaoberá možnosťami využitia geotermálnej energie na Slovensku.

Začala sa geotermálna dekáda

V mnohých európskych krajinách sa geotermálna energia využíva na výrobu elektriny, tepla a chladu už desaťročia. Na rozdiel od slnka či vetra ide o zdroj nezávislý od vonkajších vplyvov – je k dispozícii nepretržite 24 hodín bez výrazných výkyvov, aj preto sa považuje za jeden z najspoľahlivejších zdrojov z pohľadu stability prenosovej sústavy.

„Tento typ energie zároveň patrí k čistým zdrojom takmer s nulovými vplyvmi na životné prostredie. Ide navyše o prakticky nevyčerpateľný zdroj,“ približuje M. Mašek. Práve vďaka vysokému potenciálu geotermálnej energie, jej ekonomickým výhodám a minimálnej ekologickej záťaži sa odborníci zhodujú na tom, že nasledujúce obdobie počas rokov 2020 – 2030 sa bude môcť označovať aj ako „geotermálna dekáda“.

Nahrávajú tomu aj aktuálne dáta o tom, ako sa geotermálna energia v Európe rapídne dostáva do popredia – za posledné desaťročie sa inštalovaný výkon zariadení na jej využitie viac ako zdvojnásobil. Podľa údajov inštitúcie EGEC (European Geothermal Energy Council) bolo v roku 2019 na kontinente 130 geotermálnych elektrární s inštalovaným výkonom 3 306 MWe, a to dovedna v 10 krajinách. Len za jediný rok išlo o nárast kapacity o 5 percent vďaka realizácii projektov v Turecku, Nemecku a na Islande. Výroba geotermálnej elektriny má však v Európe ešte väčší potenciál – už počas vlaňajška bolo v procese výstavby 36 elektrární a vo fáze plánovania ďalších 124 projektov. Podľa údajov EGEC by sa tak počet prevádzkovaných zariadení v horizonte 5 – 8 rokov mohol zdvojnásobiť.

Európskymi lídrami vo výrobe geotermálnej elektriny sú Turecko, Taliansko a Island. Tieto tri ekonomiky sa podieľajú na celkovom výkone až 97 percentami. Inštalovaná kapacita Turecka vlani predstavovala 1 523 MWe (podiel 46 % z celkovej produkcie v Európe), v prípade Talianska išlo o 916 MWe (28 %) a Islandu o 754 MWe (23 %). Geotermálne elektrárne nájdeme aj v Nemecku, Portugalsku, Chorvátsku, Francúzsku, Maďarsku, Rakúsku a Rumunsku. Slovensko zatiaľ svoju geotermálnu elektráreň nemá.

V produkcii tepla vedie Island

Ešte častejšie sa geotermálna energia v Európe využíva na výrobu tepla a chladu pre budovy či v priemysle, službách a poľnohospodárstve. Podľa údajov EGEC predstavovala v roku 2019 kapacita geotermálneho vykurovania a výroby chladu v Európe 5 394 MWt. Týkala sa 25 európskych ekonomík s 327 zariadeniami. Počas roku 2019 pribudlo 11 nových systémov predovšetkým v Holandsku, ale aj v Taliansku, Grécku a v Španielsku.

Aj v tomto prípade je potenciál väčší a v horizonte niekoľkých rokov má pribudnúť približne 230 ďalších zariadení geotermálneho vykurovania či výroby chladu. Najväčší prírastok zariadení sa pritom očakáva vo Francúzsku (asi 40) a v Nemecku (asi 34). Expanziu oproti aktuálnemu stavu má v pláne aj susedné Poľsko, kde by malo v dohľadnom čase pribudnúť približne 20 zariadení.

Európskym lídrom v prípade geotermálneho vykurovania a výroby chladu je Island, kde inštalovaná kapacita predstavovala vlani 2 172 MWt (trhový podiel vyše 40 %).

Na Slovensku bola inštalovaná kapacita v roku 2019 v prípade geotermálneho vykurovania a výroby chladu na úrovni nevýrazných 17 MWt. Aj v tomto prípade prírodné zdroje vytvárajú predpoklad na rozsiahlejšie využitie. K aktuálnym štyrom zariadeniam (Sereď, Galanta, Šaľa, Veľký Meder) by tak v dohľadnom čase mohli pribudnúť ďalšie určené
na geotermálne vykurovanie či výrobu chladu.

Príležitosť aj pre Slovensko

„Na Slovensku máme vzhľadom na hydrogeotermálne podmienky značný potenciál, najmä pokiaľ ide o výrobu tepla, ktoré zároveň dokážeme efektívne využiť. Prakticky v každom väčšom meste sa nachádza sústava centrálneho zásobovania teplom a to je optimálne východisko pre využitie geotermálnej energie. Energia zo zeme sa dá napojiť na už vybudované vykurovacie systémy,“ vysvetľuje odborník na geotermálnu energiu Oto Halás.

Pri geotermálnych projektoch vzniká určité riziko, pretože vopred nie je garantované, aká bude výdatnosť zdroja. Podľa odborníka sa však dá eliminovať spracovaním kvalitnej hydrogeologickej štúdie spolu s prípadnými seizmickými a ďalšími meraniami.

Práve postoj Únie a ciele členských štátov by aj na Slovensku mohli otvoriť cestu pre nové projekty v oblasti využitia geotermálnej energie, čo zapadá do konceptu zvyšovania podielu obnoviteľných zdrojov. Hoci sú pri týchto projektoch často vyššie počiatočné investície, benefity sú zrejmé – udržateľný a lokálny zdroj energie s minimálnymi prevádzkovými nákladmi, ktorý je ohľaduplný k životnému prostrediu.

„Využívaním geotermálnej energie by sme mohli čiastočne nahradiť spaľovanie fosílnych palív, teda uhlia a zemného plynu. Vďaka tomu by došlo k úspore nákladov, ale aj k znižovaniu závislosti od primárnych zdrojov palív, ktoré na Slovensko stále dovážame. Samozrejme, podstatné je aj zásadné zníženie emisií,“ dodáva O. Halás.

Inštalovaný výkon zariadení na výrobu elektrickej energie a tepla z geotermálnej energie v krajinách EÚ v roku 2019

Inštalovaný výkonElektrina (MWe)Vykurovanie a výroba chladu (MWt)
Turecko1523999
Taliansko916170
Island7542172
Nemecko41353
Portugalsko330
Chorvátsko17,520
Francúzsko17652
Maďarsko3256
Rakúsko185,5
Rumunsko0,588
SR017
ČR08
Poľsko075
Slovinsko04
Srbsko052
Macedónsko043
Grécko017
Litva014
Švédsko044
Dánsko033
Holandsko0208
Belgicko025
Švajčiarsko010
Španielsko03
Veľká Británia02
Gruzínsko043
(zdroj: EGEC)