Pri Žiari nad Hronom vznikne prvá geotermálna elektráreň na Slovensku
S využitím geotermálnej energie, predstavujúcej bohatú zásobu tepla nahromadeného pod zemským povrchom, počíta zámer slovenskej spoločnosti PW Energy. V okrese Žiar nad Hronom pripravuje výstavbu vôbec prvej geotermálnej elektrárne u nás. Do regiónu prinesie čistý, udržateľný zdroj elektriny, navyše s možnosťou dodatočného využitia zostatkového tepla.
Geotermálna energia je cenný obnoviteľný zdroj, ktorého využitie vo svete intenzívne rastie. Aj na Slovensku bolo v uplynulých rokoch vyhĺbených niekoľko desiatok geotermálnych vrtov, len zlomok z nich sa však využíva na energetické účely.
Novým zámerom, ktorý počíta s prevádzkou prvej geotermálnej elektrárne na našom území, je projekt spoločnosti PW Energy.
„Prírodné podmienky na Slovensku prajú výrobe elektrickej energie z geotermálnych zdrojov, pretože vytvárajú predpoklad výskytu dostatočne horúcej vody. Splnená je aj druhá podmienka – priepustná štruktúra horninového podložia, odkiaľ sa táto voda čerpá,“ vysvetľuje Michal Mašek, projektový manažér PW Energy.
Potenciál Žiaru potvrdil prieskum
Územie Slovenska je už z minulosti kvalitne geologicky preskúmané. Spoločnosť PW Energy na základe dostupných dát vytypovala najperspektívnejšie územia na čerpanie geotermálnej energie.
„Pri prieskume územia sme spolupracovali s domácimi aj zahraničnými odborníkmi, vrátane jednej z najvýznamnejších svetových osobností v tejto oblasti, doktorom Jamesom B. Koenigom. Všetci odborníci potvrdili vyhovujúce hydrogeotermálne podmienky práve v oblasti Žiaru a ako ďalší krok odporučili realizáciu prieskumného vrtu,“ približuje Mašek.
Projekt výstavby geotermálnej elektrárne pri Žiari nad Hronom spoločnosť aktuálne predložila na posúdenie vplyvov na životné prostredie (EIA).
Projekt budú v rámci prvej etapy tvoriť dve geotermálne prevádzky situované v katastrálnom území obce Lovča a Horné Opatovce v meste Žiar nad Hronom. Ich plánovaný inštalovaný výkon predstavuje spolu 12,6 až 13 elektrických megawattov (MWe).
„Celkový potenciál Žiarskej kotliny sa predpokladá na úrovni minimálne 20 MWe. To znamená, že elektrina z geotermálnej energie by mohla zásobovať zhruba 50-tisíc domácností. Zostatkové teplo z tohto procesu možno využiť ako zdroj na centrálne zásobovanie teplom pre ďalšie desaťtisíce domácností, ale aj v priemysle, poľnohospodárstve či na rekreačné účely,“ uvádza Mašek.
Stabilný zdroj bez negatívneho vplyvu na životné prostredie
Po technologickej stránke vyžaduje využívanie geotermálnej energie realizáciu vrtov s hĺbkou 3 – 4 kilometre. Voda zo zeme s teplotou 140 – 150 stupňov Celzia sa dostáva na povrch, kde cez ohrev pracovnej kvapaliny vytvára paru a tá poháňa turbínu generátora. Vyrobená elektrická energia sa následne dodáva do distribučnej siete.
Geotermálna elektráreň bude využívať tzv. binárny cyklus, v ktorom vyčerpaná horúca voda cirkuluje v uzavretom systéme bez toho, aby prišla do kontaktu s blízkym okolím. Vďaka tomu je zabezpečené, že energeticky využitá voda, ktorá odovzdá svoje teplo, po ochladení putuje prostredníctvom reinjektážneho vrtu naspäť pod zemský povrch, odkiaľ sa pôvodne čerpala.
Prednosťou geotermálnej energie je, že ide o čistý, vysoko stabilný, lokálny zdroj, ktorý nie je závislý od počasia, teda napríklad od toho, či práve svieti slnko alebo fúka vietor. V prevádzke tak môže byť celoročne, 24 hodín denne. Zároveň predstavuje udržateľný, prakticky bezemisný spôsob výroby elektriny a na rozdiel od fosílnych palív (uhlie, zemný plyn) nezaťažuje životné prostredie.
Predpokladané investičné náklady prvej fázy žiarskeho projektu dosahujú 110 – 120 miliónov eur. Podobne ako pri iných obnoviteľných zdrojoch energie je výroba zelenej elektriny z geotermálnej energie ekonomicky závislá od prevádzkových dotačných schém respektíve priamej podpory.
„Investovanie do geotermu všade na svete prináša do regiónu ďalšie investície, čo môže znamenať vytvorenie nových pracovných miest, podporu poľnohospodárstva a cestovného ruchu. Zároveň patrí medzi najvhodnejšie energetické zdroje na ceste za znižovaním emisií, lepšou klímou a uhlíkovou neutralitou, ktorá je cieľom nielen Slovenska, ale celej EÚ,“ dodáva Mašek.
